NCblog

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Potravinové machinácie

„Spotrebujte do:“ či „Dátum spotreby:“. Malé číselká na baleniach našich potravín. Čo však toto jednoduché „spotrebujte do:“ znamená? Deň, kedy by sme mali vyhodiť toto jedlo? Deň, kedy toto jedlo už nie je bezpečné skonzumovať? Posledný možný deň, kedy môžu obchody predávať tento tovar? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Pri väčšine potravín to znamená, či je dané jedlo ešte čerstvé. Pri správnom skladovaní si potraviny uchovajú svoje špecifické vlastnosti. Vzťahuje sa to teda výlučne na kvalitu, nie na bezpečnosť. Obecne teda môžeme „spotrebujte do:“ chápať tak, že po tomto dátume nám výrobca neručí za to, že bude potravina dobrá. Po uplynutí tejto doby konzumentovi nehrozí žiadne zdravotné riziko. Potravinám, akými sú napríklad mäso, paštéty, či mäkké syry, by sme sa však mali oblúkom vyvarovať. Tieto potraviny majú väčšie percento možnej prítomnosti patogénov, ktoré ale nevidíme a ani necítime. Konzumovať takéto potraviny po dátume spotreby nemusí byť práve bezpečné. Mnoho potravín je ale veľmi bezpečných. Patrí sem napríklad pečivo, cestoviny, ale aj množstvo suchých potravín (napríklad strukoviny, múka, cukor, kakao, či pochutiny, akými sú napríklad cookies a i.). Na Slovensku podľa zákona nie je možné predávať výrobky po dátume spotreby. Dokonca ani so zľavou. Všetky výrobky, ktoré majú určený dátum spotreby môžu obchodné reťazce predávať maximálne posledný deň tejto lehoty, potom ich už musia stiahnuť z predaja. Ponechaním výrobkov po uplynutí spotreby v ponuke na predaj by podľa Slovenskej obchodnej inšpekcie mohlo dôjsť k ohrozeniu majetku spotrebiteľa, ktorému mohla vzniknúť škoda použitím výrobkov po dobe spotreby, čím by zo strany predávajúceho došlo k porušeniu práv spotrebiteľa. Predávaním výrobkov po dátume spotreby sa obchodníci dopúšťajú protiprávneho konania a riskujú pokutu od Slovenskej obchodnej inšpekcie. Dátum spotreby je veľmi dôležitý údaj, ktorý by sme veru nemali brať na ľahkú váhu. Ako veľmi ale môžeme označeniam na obaloch potravín veriť? Veľké množstvo potravín je stále predávaných, hoci sú už po prvotnom dátume spotreby. Nemusíme ich však nájsť v rovnakej forme. Za príklad si môžeme zobrať gazdovské žemle predávané v obchodoch ako Billa či Tesco. Šunka, salámy a syr, ktore sa na lahôdkových pultoch nepredajú, sú po záruke, v horšom prípade začínajú plesnivieť, putujú do oddelenia pekárne, kde sú využité práve na prípravu spomínaných gazdovských žemlí. Áno, pre prírodu možno prospešné, lebo potraviny nie sú zbytočne vyhadzované, ale sú zužitkované. Stojí to však za naše zdravie? Jednoznačne nie. V iných prípadoch reťazce dávajú na svoje potraviny nové a nové dátumy spotreby. Pri, predovšetkým, suchých potravinách, sa o naše zdravie tak veľmi báť nemusíme. Nie sú nebezpečné na konzumáciu, výrobca však negarantuje, že budú po tomto dátume chutné. Ak sa však jedná o mäsové výrobky či mäkké syry, mali by sme sa ich konzumácii vyhnúť. Čo všetko si obchodné reťazce dovolujú urobiť s mäsom, ktoré už je po dátume spotreby? Mäso, ktoré, samozrejme, už nie je bezpečné konzumovať, sa pomelie s čerstvým mäsom, prebalí a opätovne predáva s novým dátumom spotreby. Ľudia samozrejme na pohľad nedokážu určiť, či je dané pomleté mäso z čerstvého kusu alebo nie. Existujú však aj iné možnosti, ktoré sa dejú s nepredaným mäsom, ktoré už prekročilo dátum, do kedy ho bolo možné skonzumovať. Jednou z takýchto možností je aj prifarbovanie. Predovšetkým hovädzie mäso býva prifarbované tak, že je namáčané do krvi, prípadne touto krvou napichané. Takéto mäso môže naoko vyzerať čerstvo, ak by sme ho však nakrájali, jasne by sme videli, že je síce z vonku krásne červené, ale vnútri je nevábne vyzerajúce, hnedé. Je naozaj nechutné a desivé, ako sa nás potravinové reťazce znažia oklamať. Pre svoj vlastný zisk hazardujú s naším zdravím. Opätovný predaj potravín, ktoré už nie je dobré konzumovať sa ale netýka len balených potravín a potravín, ktoré ľahko podliehajú skaze (napr. spomínané mäso, mäkké syry). Taká zelenina a ovocie nemajú dátum spotreby, a teda ich môžeme konzumovať, kým nehnijú alebo neplesnivejú. Čo sa však deje s ovocím a zeleninou, ktorá je prezretá, nepredala sa, či sa obila, z následku čoho začala hniť? Prvotným krokom je predávať ich za značne nižšiu cenu. Ak však ani to nestačí, prichádza na rad ich iné zužitkovanie. Aby obchody vyťažili z nás kozumentov čo najviac peňazí, časti ovocia a zeleniny, ktoré už nie sú dobré, len jednoducho odkroja, zvyšnú dobrú časť nakrájajú a predávajú buď spolu s müsli a jogurtom, alebo ako súčasť rôznych ovocných/zeleninových misiek, častokrát za mnohonásobne vyššiu cenu, ako by to reálne stálo. Na jedného obyvateľa Slovenska pripadá ročne v priemere 111 kilogramov vyhodených potravín. Na počet ľudí je to v celej krajine za rok vyše 600 miliónov kilogramov. Celosvetovo je to zhruba 1,3 miliardy ton vyhodených potravín. Tieto čísla sú alarmujúce. Kým na jednej strane stoja zástanci toho, aby sa potravinami neplytvalo, ktorým záleží na našej planéte; na druhej strane sú tu stále takí, ktorým predovšetkým záleží na vlastnom zdraví. Kompromisom medzi týmito dvomi tábormi môže byť napríklad darovanie potravín potravinovým bankám alebo charitatívnym organizáciam. Spotrebitelia nie sú vystavení možnému nebezpečiu a zároveň sa potravinami neplytvá. Ako prvé sa rozhodlo takéto kroky prijať Francúzsko. V krajine platí zákaz vyhadzovať potraviny obchodom s rozlohou nad 400m2 pod hrozbou veľkej pokuty. Francúzi si takýto postoj pochvaľujú. Množstvo darovaných potravín predstavuje niekoľko desiatok tisíc ton. Zatiaľ, čo vo Francúzsku je darovať prebytočné potraviny dané zákonom, na Slovensku to povinné zatiaľ nie je. Jednotlivé obchodné reťazce sa môžu rozhodnúť, či potraviny venujú charite alebo potravinovým bankám, ktoré ich následne poskytujú ľuďom v núdzi. Je jasné, že je pre obchodníka určite výhodnejšie, keď svoj tovar predá. Je jedno za akúkoľvek cenu, pretože akýkoľvek zisk je vždy viac ako žiaden zisk, ktorý by (ne)mali, keby všetky výrobky po dátume spotreby darovali. Ostáva len dúfať, že obchodné reťazce budú k takýmto otázkam pristupovať oveľa zodpovednejšie a namiesto opakovaného predávania potravín po dátume spotreby, ich využitím v iných produktoch, ktoré by sa predávali, či prelepovaním dátumov spotreby, by radšej mohli dané potraviny ihneď darovať potravinovým bankám či charitám, ktoré tieto potraviny ihneď spotrebujú, prípadne distribuujú.

Potravinárstvo | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014